Jedna z prěnich Božich kreaturow, znajmjeńša takle praji prěnja kniha Swjateho Pisma, bě swětło: „A Bóh rjekny: »Budź swětło!« A bě swětło“ (Gen 1,3).
Tule stej dwě zajimawej słowje: budź – yehî (יְהִ֣י) a bě – wayhi (וַֽיְהִי). Wonej dopominatej na mjeno Boha Jahwe – yhwh (יהוה), kotrež ma něšto ze hebrejskim słowom być – hāyōh (הָיֹה) – činić.
Tola tute mjeno ma někotre wosebitosće, kiž wuzběhuja jeho originalnosć.
Wono njedopomina jenož na infinitiw słowjesa być – hāyōh (הָיֹה), ale tež na jeho formu w perfectum bě – hyh (היה), prezens je – hwh (הוה) a futur budźe – yhyh (יהיה). Tuž pokaza mjeno Jahwe (יהוה) na Boha jako bytosć, kotraž bě, je a budźe.
A wšitko, štož eksistuje, nosy we sebi někotre jeho kajkosće. Wo tym napisa swjaty Pawoł takle: „Štož so hodźi wo Bohu spóznać, je jim znate, přetož Bóh je jim to zjewił. Štož je na nim njewidźomne, jeho wěčna móc a Bójstwo, da so wot stworjenja swěta z jeho skutkow póznawać, tuž so njemóžeja wurěčeć“ (Rom 1,19-20).
DJD