Zasady čitanja Swjateho Pisma

Najstarše pomniki pismowstwa na swěće, pochadźace ze IV.–III. lěttysaca do Chystusa, buchu namakane na přechodźe wot XIX. k XX. lětstotkej w sumeriskim měsće Uruk, dźensnišim Warka w Iraku. Archeologojo měnja, zo su so tam, w južnej Mezopotamiskej, po lěwym brjohu Eufrata, wuznamne stawizny pismowstwa wšeho čłowjestwa spočeli.

Čehodla bu runje Uruk z wótčinu pismowstwa? Zawěrno dla wunamakanja wšelakorych nowych technologijow a jich nałožowanja we wšědnym žiwjenju, štož je pospěšiło urbanizaciju a hospodarski rozróst. Pomyslmy jenož na wusušenje bahnow, powodźowanske kanale, wunamakanje koła a jeho wužiće na polu transporta, w twarstwje a při zhotowjenju keramiki.

Tola stajnje intensiwniša tworowa produkcija a wobšěrniše wikowanje počachu žiwjenje měsćanow poćežować. Wopokaza so, zo njezamóchu sej hižo wšitko spomjatkować a před zabyćom škitać, kaž by sej to derje fungowace hospodarstwo žadało.

Wunamakanje pisma běše z najlěpšim rozrisanjom tohole problema. Wočiwidne je, zo njebě to hišće naš dźensniši alfabetiski system, kotryž je drje so hakle wokoło 1500 do Chrystusa wot Fenicjanow w Palestinje zawjedł, ale spočatk to bě. Wuwiće pisanskeho systema běše jenož hišće prašenje časa. Započinawši z katalogizowanjom tworow pisachu Sumerojo bórze wo wšitkim. Tuž wuwi so počasu to, štož mjenujemy dźensa literaturu. A někotre teksty, kotrymž je so wosebje derje zešło, dóstachu sakralny status a wužiwachu so w nabožnych ceremonijach. Pismo naby tohorunja wěstu formu zawěsćenja čłowjeskeje njesmjertnosće: kaž su starši žiwi w swojich dźěćoch, tak pisarjo – w swojich twórbach.

Dźensa njemóžemy sej naše žiwjenje předstajeć bjez pisanja a čitanja. Pisomny tekst je jedyn z najlěpšich přećelow mnoho wobydlerjow zemskeje kule. Přidali su so tež nowe formy pismowstwa a informacije kaž nałožowanje kompjuterow, elektroniske biblioteki, słuchoknihi a podobne nowe srědki. Tola kóžda wěc na swěće ma dwě stronje. Napisane słowo so prjedy abo pozdźišo čita, a čitać woznamjenja interpretować. „Kelkož ludźi, telko měnjenjow“, praji hižo staroromski spisar komedijow Pubilius Terencius Afer (195-159). Na to nawjazujo móhli rjec: kelkož čitarjow, telko interpretacijow.

Swjate Pismo njeje w tym žane wuwzaće. Zawrjena Biblija zwjazuje, wotewrjena – dźěli. Z tuteje přičiny su so w židowstwje kaž  křesćanstwje wutworili wšelake metody komentowanja Biblije hač k wědomostnej disciplinje bibliskeje hermeneutiki.

Při tym njeje njewuchilnosć interpretacije ničo złe. Je to přirodny wuskutk zhromadnosće mjez tekstom a čitarjom, mjenowany lektura. We wěrje z Chrystusom zwjazani smy powołani k čitanju a mjezsobnemu dźělenju Božeho słowa, abo k interpretaciji. K wolóženju tutoho swjateho procesa podam w sćěhowacym na jednore wašnje a tola wědomostnje zakótwjene zakładne zasady katolskeje bibliskeje hermeneutiki.

DJD