20. Małkeho róžka

„Tón pohladny horje a rjekny: Widźu ludźi, ale widźu jich kaž štomy wokoło chodźić“ (Mk 8,24).

Našej woči stej najspěšnišo zjebanej. Tuž je trjeba swoje widźenje wujasnjeć. Wujasnjeć pak tež rěka so do jasnosće, kotraž wuswětla, podać. Často je trjeba dlěje „horje“ – na Boha – hladać, zo by Jeho jasnosć nas rozeswětliła a my wěrnišo widźeli.

MN