20. Požnjenca

„Płačo stupi zady k jeho nohomaj a poča ze sylzami jeho noze mačeć a jej z hłosami swojeje hłowy trěć. Potom košeše jeho noze a žałbowaše jej z wolijom“ (Lk 7,38).

Předležaca sada powěda wo jednanju wěsteje hrěšnicy. Wona so přibliži k Jězusej, mačeše jeho noze ze sylzami, trěješe jej z włosami, košeše a žałbowaše z wolijom. Tule stej dwě činitosći změšanej. Jedna pochadźa ze socialneho a druha z swójbneho wobswěta. Myće nohow bě nadawk słužownika a rozpušćene włosy so poćahuja na erotiku. Tuž z toho wuchadźa, zo bě hrěšna žona nic jenož pokućaca, ale tohorunja wotewrjena z lubosće Jězusowa słužownica so stać.

DJD