5. Róžownika

„Tu wadźachu so Židźa mjez sobu prajo: Kak móže nam tón swoje mjaso k jědźi dać?“ (Jan 6,52).

Na spočatku dźensnišeho ewangelija so naspomni zwada mjez Židami. Jeje přičina tči w slubjenju Jězusa Chrystusa swoje ćěło k jědźi dać. Pola Židow bu zakazane čłowječe mjaso k jědźi wužiwać. Tuž je zwada cyle zrozumliwa a logiska. Tola njeje Jězus Chrystus wo naturalnym jědźenju swojeho ćěła rěčał. Wón je měnił to, štož my dźensa Eucharistiju mjenujemy. Wona je znamjo realneje prezency Jězusa Chrystusa w Cyrkwi. Bjerje so to hišće dźensa na wědomje mjez wěriwymi?

DJD