23. Nazymnika

„Jězus rjekny: Hdy by tež ty póznało, a to na tutym swojim dnju, što twojemu pokojej słuži! Ale nětko je to skryte před twojimaj wočomaj“ (Lk 19,42).

Naš Knjez narěči wobydlerjow Jerusalema. Wumětuje sleposć a zatwjerdźenosć wutroby, zo njesu hodźinu swojeho wumóženja póznali – haj, njejsu Messijasa, darićela pokoja připóznali. Kaž je Jězus tehdy hłowne městna Izraela z poselstwom a wumóžacej mocu wopytał (bohužel z małym wuspěchom), podobnje wopytuje tež nas, ludźi Noweho Zakonja. Čini to přez škit před njezbožom; čini to z křižikom, napołoženym ćerpjenjom a njewuspěchom; čini to z radu blišeho abo dari tež wobstejnosće k šěrjenju dobreho a wobaranju złeho. Přeco zaso chce nam Bóh Knjez znamjo dać, zo bychmy zrozumili, kak mamy dale žiwi być, zo bychmy z wopačneho puća zešli a něšto w swojim žiwjenju změnili a wudospołnili.

TAD