16. Nazymnika

„A njemóže so tež prajić: Hlej, tu je! Abo tam je! Kralestwo Bože je mjenujcy mjez wami“ (Lk 17,21).

Farizejojo wočakowachu Božeho kralestwa skěrje w triumfalnym přichadźe Messijasa abo po politiskim wuzwolenju. Jězus je jim wuswětlował, zo tomu tak njebudźe. Bože kralestwo ma so na ćiche a njewidźomne wašnje zjewić, hišće wjac – wono tu hižo je – we wosobje Jězusa a wěrje Jeho wučomnikow – a hižo skutkuje, hačrunjež njeje hišće w połnosći. Snano bychmy tež my radšo triumf widźeli, zo bychu so naše starosće a bolosće pominyli. Naš Bóh je pak Bóh ćerpjaceho Chrystusa, kotryž nam pomha, nic pak z swojej spektakularnej, błyščacej wšehomócu, ale přez ćerpjenje a pozdatne ćělne słabosće swojeho Syna. Potajkim je Bože kralestwo skromne, tola wono rosće a njese płody, a zwoprawdźa so tam, hdźež so ludźo wo lubosć a křesćansku dospołnosć prócuja. Čim zrawše a swjećiše wono je, ćim bóle zwonkownosć zhubi.

TAD