Žórle křesćanskeho žiwjenja

W dźensnišim ewangeliju so powěda wo powołanju prěnich wučomnikow Jězusa Chrystusa: Pětra, Handrija a hišće jednoho, kotrehož mjeno so zamjelči (Jan 1,35-42).

Handrij a tutón anonymny wučomnik zeznaštaj Jězusa Chrystusa přez swjateho Jana Křćenika, kotryž, widźo přichadźaceho Chrystusa, praji „Hlej, Jehnjo Bože!“ a pósła jeju k njemu.

Jelizo pak dźe wo Pětra, to wón Jězusa zezna dla swědčenja swojeho bratra Handrija, kotryž podawajo informaciju wo nańdźenym Messijasu, jeho k njemu přiwjedźe.

Komentujo tutu podawiznu so dyrbi najprjedy rjec, zo ma wona někotre stawizniske ćeže, wosebje potom, hdyž ju přirunamy z druhimi tekstami Noweho Zakonja, w kotrymž so tež powěda wo powołanju Pětra a Handrija (Mk 1,16-18). Tam je wotběh tuteho powołanja scyła hinaši. Wono so wotmě bjez čłowjeskeho posrědnika, bjez Jana Křćenika a bjez Handrija.

Kak to we woprawdźiwosći bě, to njewěmy a snadź w žiwjenju před žiwjenjom ženje njezhonimy. Njehladajo pak na to, tutej dwě warjanće powołanja wučomnikow matej jara hłuboki teologiski zmysł. Wonej pokazujetej, zo ma křesćanske žiwjenje dwě žórle: Bójske a čłowjeske.

Tuta bójska stronka rěka, zo je křesćanstwo Boža hnada, a tuta čłowjeska strona woznamjenja, zo posrědkuje so Boža hnada přez druhich ludźi.

Tež w našim žiwjenju njebě to hinak. Hnada dźěćatstwa Božeho, kotruž smy w swjatej křćeńcy dóstali, bu nam přez druhich ludźi zdźělena, kaž na přikład našeju staršeju, kmótřow a měšnika.

Podawizna dźensnišeho ewangelija njerěči pak jenož wo žórłomaj křesćanskejo žiwjenja. Wona pokročuje dale a wujasnja, što to rěka być křesćan.

Najprjedy rěka to wosobinski kontakt z Jězusom Chrystusom nawjazać a jón hajić. Takle bě to w padźe Handrija a tuteho anonymneho wučomnika, kaž tež Pětra. Woni wšitcy njejsu jenož wo Jězusu Chrystusu wot druhich słyšeli, ale su so tež prócowali wosobinsce so z nim zetkać.

W našim žiwjenju by to dyrbjało podobne być, dokelž bjez wosobinskeho kontakta z Jězusom Chrystusom stawa so křesćanstwo jenož z jednej tradiciju, wupjelnjenej ze wšelakorymi ritualemi a nawožkami, kotrychž so čłowjek dźerži jenož zwučenosće dla.

Jelizo směm wolić, cyle jednory přikład z dźensnišeho časa. W Swjatym kraju bydlacych Židow dźěla sociologojo do třoch kategorijow: Chaderim, Masortim a Chilonim.

Prěnjej kategoriji – Chaderim – słušeja weriwi Židźa. K třećej – Chilonim – ateisća. Jelizo dźe pak wo tu druhu kategoriju – Masertim – to liča do njeje tući Židźa, kotriž njejsu ani dospołnje wěriwi, ani ateisća. To je srjedźna warjanta Wuzwoleneho ludu, kotraž so dźerži jenož někotrych starodawnych tradicijow, ale njeje wšědnje po zakładach Judaizma žiwa.

Pola nas křesćanow tole njeby směło tak być. Tohodla je mjenujcy jara wažne wosobinski kontakt z Jězusom Chrystusom, na kotryž pokazaja wšelakore znamjenja, Dźensniši ewangelij pak mjenuje jenož dwě z nich.

Prěnje je to znamjo swjateho Handrija, japoštoła. Wón, kaž praji dźensniši ewangelij, po wosobinskim kontakće z Jězusom Chrystusom, je k njemu swojeho bratra Pětra přiwjedł.

Něšto podobneho by dyrbjało w našim žiwjenju być. Štóž wosobinsce dožiwi Jězusa Chrystusa, tón so prócuje wo to, zo by druhim ludźom wo nim powědał a ze swojim žiwjenskim přikładom jich k njemu wjedł, najprjedy přiwuznych, znatych a samo druhdy připadnje zetkanych.

Tute druhe znamjo pak je to znamjo swjateho japoštoła Pětra. Wón, kaž čitamy w dźensnišim ewangeliju, rěkaše najprjedy Syman. Po zetkanju z Jězusom Chrystusom pak dósta přimjeno Kefas (Pětr).

A njebě to žadyn připad. Tuta činitosć ma hłuboki teologiski woznam, dokelž zwuraznja mjeno w Swjatym Pismje cyłeho čłowjeka. Tohodla woznamjenja změnjenje mjena znutřkownu změnu w čłowjeku. W padźe Symana-Pětra bě to mjenujcy takle. Anonymny galilejski rybak sta so z wulkim swjatym, prěnim bamžom a dósta samo kluče wrotow njebjeskeho kralestwa.

Hinak prajene: Kóždy, kiž ma wšědnje wosobinski kontakt z Jězusom Chrystusom, so jemu spodobnja a druhich ludźi za njeho zahorja, štož sebi samomu a wam wšitkim z wutroby přeju.

DJD