Kónc zemskeho časa

„A w tych dnjach so po wonej bědźe słónco zaćmi a měsačk njebudźe swoje swětło dawać“ (Mk 13,24).

Tute sada pochadźa z tak mjenowaneje eschatologiskeje narěče Jězusa Chrystusa (Mk 13). Wona bu něhdźe w 30–33 lětach dźeržana a někak 20–40 lět pozdźišo přez prěnjeho sćenika – swj. Marka zapisana.

W njej wěsći Jězus wo kóncu swěta a wo Swojim druhim přichadźe, kiž theologija Paruzija mjenuje.

Hdy so to stanje pak njeje přeradźene.

To maja wěriwi z pomocu wšelakich znamjenjow póznać. Jedno z nich budźe znamjo ćmy: Słónco njebudźe hižo swjećić a měsačk swój błyšć dawać.

Jedyn astronom by k tomu cyle wěsće něšto tajkeho prajił: Jězus ma z jedneje strony prawje. Słónco jónu hasnje. Tola z druheje strony nic. Wosebje potom, hdyž so mysli na to, štož je Jězus w Swojej narěči tróšku pozdźiso přidał, mjenujcy, zo budźeja w času Jeho druheho přichada hišće ludźo na planeće Zemja žiwi. To wšak njeje móžno, dokelž słóco, prjedy hač so hasnje, spali wšitko, štož je žiwe. Słónco dźě so přeco dale powjetša. Tuž so bliži k zemi – na njej stupi temperatura.

Haj, tajke su dźensa hypotezy wědomostnikow. Čas pokaza hač su prawe. Jelizo dźe pak wo Jězusowe wěsćenje, to njesmě wono so po słowje přewzać. To je dźě jedna apokalyptiska narěč a ta wužiwa symboliku. Tohodla je z tym něšto druhe měnjene, mjenujcy to, zo jónu so skónči zemski čas.

Zakład tajkeje interpretacije dawa prěni kapitl Knihi Genezis, hdźeš so pisa, zo z hłownym nadawkom słónca kaž tež měsačka je woznamjenjenje počasow, dnjow a lět (1,14). Tuž jich „hasnjenje“ symbolizuje jeno kónc časa a z tym cyłeho dotalneho porjadka na planeće Zemja.

DJD